Arabský zajtrajšok
| Sep 26, 2010 | Komentáre 0
DAVID B. OTTAWAY
októbra 6, 1981, mal byť v Egypte dňom osláv. Pripomenulo to výročie najväčšieho víťazstva Egypta v troch arabsko-izraelských konfliktoch, keď sa v úvodných dňoch podguráženej armády krajiny prehnali cez Suezský prieplav 1973 Jomkipurská vojna a poslala izraelské jednotky na ústup. V pohode, bezoblačné ráno, Káhirský štadión bol preplnený egyptskými rodinami, ktoré si prišli pozrieť vojenskú výstuhu s jej hardvérom., Prezident Anwar el-Sadat,architekt vojny, s uspokojením sledoval, ako pred ním defilujú muži a stroje. Bol som nablízku, novoprišlého zahraničného spravodajcu.Zrazu, jedno z armádnych nákladných vozidiel sa zastavilo priamo pred hodnotiacim stánkom práve vo chvíli, keď nad hlavami zahučalo šesť prúdových lietadiel Mirage v akrobatickom predstavení., maľovanie oblohy dlhými červenými stopami, žltá, Fialová,a zelený dym. Sadat vstal, očividne sa pripravujú na výmenu pozdravov s ďalším kontingentom egyptských jednotiek. Urobil zo seba dokonalý cieľ pre štyroch islamistických vrahov, ktorí vyskočili z kamiónu, vtrhol na pódium, a prešpikovali jeho telo guľkami. Keď vrahovia pokračovali celú večnosť, aby postriekali stánok svojim smrtiacim ohňom, Chvíľu som zvažoval, či mám dopadnúť na zem a riskovať, že ma ušliapu na smrť panikári diváci, alebo zostanem na nohách a risknem zatúlanú guľku.. Inštinkt mi povedal, aby som zostal stáť na nohách, and my sense of journalistic duty impelled me to go find out whether Sadat was alive or dead.
Filed Under: Alžírsko • Egypt • Odporúčané • Hamas • Jemaah Islamiyah • Jordan • Libanon • Maroko • moslimské bratstvo • Palestíne • Somálsko • Štúdie & výskumy • Sýria • Tunisko
About the Author: