Liberal Democracy and Political Islam: the Search for Common Ground.

Mostapha Benhenda

This paper seeks to establish a dialogue between democratic and Islamic political theories.1 The interplay between them is puzzling: for example, in order to explain the relationship existing between democracy and their conception of the ideal Islamic political
regime, the Pakistani scholar Abu ‘Ala Maududi coined the neologism “theodemocracy” whereas the French scholar Louis Massignon suggested the oxymoron “secular theocracy”. These expressions suggest that some aspects of democracy are evaluated positively and others are judged negatively. For example, Muslim scholars and activists often endorse the principle of accountability of rulers, ktorý je charakteristickým znakom demokracie. Práve naopak, často odmietajú princíp oddelenia náboženstva a štátu, ktorý sa často považuje za súčasť demokracie (najmenej, demokracie, ako ju dnes v Spojených štátoch poznáme). Vzhľadom na toto zmiešané hodnotenie demokratických princípov, zdá sa zaujímavé určiť koncepciu demokracie, ktorá je základom islamských politických modelov. Inými slovami, mali by sme sa pokúsiť zistiť, čo je demokratické v „teodemokracii“. Za týmto účelom, medzi pôsobivú rozmanitosť a pluralitu islamských tradícií normatívneho politického myslenia, v podstate sa zameriavame na široký myšlienkový prúd siahajúci až k Abu ‘Ala Maududimu a egyptskému intelektuálovi Sayyedovi Qutbovi.8 Tento konkrétny myšlienkový trend je zaujímavý, pretože v moslimskom svete, je základom niektorých najnáročnejších opozícií voči šíreniu hodnôt pochádzajúcich zo Západu. Na základe náboženských hodnôt, tento trend vytvoril alternatívu politického modelu k liberálnej demokracii. Všeobecne povedané, Koncepcia demokracie obsiahnutá v tomto islamskom politickom modeli je procedurálna. S určitými rozdielmi, táto koncepcia je inšpirovaná demokratickými teóriami, ktoré presadzujú niektorí konštitucionalisti a politológovia.10 Je tenká a minimalistická, do určitého bodu. For example, nespolieha sa na žiadnu predstavu o suverenite ľudu a nevyžaduje žiadne oddelenie náboženstva a politiky. Prvým cieľom tohto príspevku je rozpracovať túto minimalistickú koncepciu. Robíme to podrobné preformulovanie, aby sme túto koncepciu izolovali od jej morálky (liberálny) foundations, which are controversial from the particular Islamic viewpoint considered here. Indeed, the democratic process is usually derived from a principle of personal autonomy, which is not endorsed by these Islamic theories.11 Here, we show that such principle is not necessary to justify a democratic process.

Filed Under: AlžírskoEgyptOdporúčanéIránŠtúdie & výskumy

Tagy:

About the Author:

RSSKomentáre (0)

Trackback URL

Leave a Reply